Jeseň v horách

Niet veru krajšieho ročného obdobia na túry ako jeseň. Rýchlo obujte turistickú obuv a hybaj do lesa. Je úplne jedno ktorým smerom sa poberiete. U nás našťastie vždy, skôr či neskôr , dôjdete do hory. Do lesa.
Nech je to Vtáčnik, Lysá hora, Zádielska dolina, Tatry. Všade je veru v jeseni prenádherne.

Kráčate ticho horou. Pod nohami šuchoce lístie. Nad hlavami sa sem tam ozýva zvuk vtáčika. Aj on sa veru teší- ešte je tu jeseň. Krásna- farebná. Z času na čas nad hlavami vánok zašuchoce listami a dážď pestrofarebných listov sa vám nesie ponad hlavy. Nikde nie je toľko farieb, toľko rôznorodosti ako v lese na jeseň.

• Červená
• Žltá
• Zelená
• Hnedá

Sú len základnými farbami s tisíckami odtieňov. Stretnete niekde postávať maliara, ktorý sa márne pokúša zachytiť krásu prírody. Nie je to jeho nešikovnosťou, ale dokonalosťou toho, čo vidí.
Nikde si tak dobre nevyčistíte myseľ ako prechádzkou lesom s otvorenými očami. Všímajúc si stromy, listy, zvyšky kvetov či pavučiny.
Všetko je pominuteľné presne tak ako aj náš život. Sme tu iba krátko a tak sa tešme zo života. Neznepríjemňujme si náš krátky život hádkami, nezmyselnými spormi, hlúposťami. Vážme si veru každú chvíľu, ktorú nám je dopriate prežiť v tejto kráse.

Aj motýľ vie, že je tu iba do času a teší sa z krátkeho života, Koľkými metamorfózami musel prejsť. Od kukly až po nádherného motýľa. So všetkým vôkol je to tak. Každý má určený presný cieľ svojho pobytu.
Aj my si určme cieľ, ktorý chceme dosiahnuť a hlavne to čo po sebe chceme zanechať. Ako chceme, aby si nás ľudia pamätali.
Dosť bolo nostalgie- kým sme tu obdivujme všetko to krásne okolo nás a neničme to. Nedovoľme ani iným ničiť ten krásny svet, aby sa aj naše deti a vnúčatá mohli krásou prírody pokochať. Sme jednoducho povinní to urobiť. Príroda nepatrí jednotlivcovi ale nám všetkým.